Faerské ostrovy
Cestovateľský fotoblog
Faerské ostrovy sú veľmi zvláštne miesto. Počas 6 dní sme atmosféru nasali. Prekrásna až surreálna príroda. Pustá, vlhká, skalnatá a zelená. Nič len kopce, zelené pláne, sem-tam ovce a more. Dediny nakreslené do krajiny ako na obraze. Krásne! Myslím, že ľudia, čo tu žijú, majú ťažký život. A myslím, že ak žijú v takejto krajine, musia mať aj úplne iné zmýšľanie a mentálne nastavenie. Prvý deň som si povedala: „Čo tu budeme robiť toľko dní?“ Potom mi Faerské ostrovy vyrazili dych. Tú krajinu treba nasať. Počasie je tu také, že v jednom meste prší a o pol hodinu ďalej svieti slnko. A tak sa to strieda stále dookola. Stretli sme tu Slovákov, Čechov, Dánov, Škótov, Číňanov, Francúzov a Nórov. Bolo super, itinerár máte na konci.
Múlafossur a ostrov Mykines
Funningur Scenic Point
Prvý deň sme prileteli večer, ale keďže tu slnko zapadalo až o pol deviatej, stihli sme ešte vyhliadku Bøur s mini výhľadom na Drangarnir v pozadí a vodopád Múlafossur. Farby zapadajúceho slnka boli prekrásne.
Druhý deň sme si urobili výlety a zastavili sme sa v Saksune. Bol tam pekný výhľad na historické domčeky s trávovými strechami a v pozadí s morom, ale vstupné bolo 20 €, tak sme tam nešli. Ďalej sme navštívili vodopád Fossá a surferské mestečko Tjørnuvík, kde sme boli u deduľa doma na vafli s domácim džemom a domácou šľahačkou a dali sme si aj kávu. Urobili sme si aj krásnu, približne trojhodinovú túru na Eiðiskollur. Počasie nám vyšlo a výhľady boli krásne. Prišli sme k 300-metrovému útesu. Cestou domov sme sa zastavili v hlavnom meste Tórshavn, kde sme si kúpili čerstvú tresku, ktorú som urobila na večeru. Pekné mesto s pekným prístavom.
Tjørnuvík
Eiðiskollur
Tórshavn
Tretí deň bol túrový. Autom sme prešli prekrásnou kľukatou cestou – Funningsleið Scenic Route – k parkovisku, odkiaľ sme išli hodinu hore, s prevýšením 400 m, na najvyšší vrch Faerských ostrovov – Slættaratindur (880 m n. m.). Výhľad nula bodov, bola hmla. :D Potom sme išli ešte približne hodinu, aj so zastávkami na kochanie sa, na Hvíthamar Viewpoint, kúsok odtiaľ, a nakoniec do dediny Gjógv, kde sme si ešte vyšli na malú vyhliadku na útesy. Krásne, ale bola som hotová. :D
Funningur Scenic Point – prekrásna cesta so serpentínami s výhľadmi
Hvíthamar Viewpoint,
Gjógv
Štvrtý deň sme mali na pláne maják Kallur. Ide sa sem cez platený tunel, trajekt a bus alebo vlastným autom, ak si ho vezmete na trajekt. Ten má obmedzené miesta a časy, preto ho treba booknuť online vopred. My sme bookovali deň vopred, ale odporúčam skôr tu: https://www.ssl.fo/en/timetable/ferry/56-klaksvik-kalsoy
Bolo to asi jediné miesto, kde som videla viac turistov. Autobus nadväzoval priamo na príchod trajektu. K začiatočnému bodu, odkiaľ sa robila túra k majáku, to bola asi polhodina busom cez uzučké tunely pre jedno auto. Žiadne iné auto sme tu nestretli. Až sa človek zamýšľal nad tým, ako na takom opustenom ostrove dokážu ľudia žiť. Autobus nás vysadil pred malou farmou. Vyšla pani, roztiahla plot pre ovce, aby zahradila chodník vedúci na kopec za farmou, a vytiahla terminál :-). Vstup bol 28 € :-). Sila. Cesta bola bahnistá a hore kopcom trvala cca 30 minút. Bolo to tam krásne, aj keď počasie bolo veľmi veterné. Až tak, že na úzkych chodníčkoch na hrebeňoch kopcov ste mali pocit, že vás odfúkne. Vysokánske bralá, zelené špicaté kopce a na jednom z nich mini maják. Prekrásne. A bol tam aj hrob, kde zomrel James Bond v poslednom diele.
Po majáku sme mali v pláne ešte túru na Villingadalsfjall, ale boli sme unavení a pršalo, tak sme sa len prešli po Viðareiði – prekrásna malá dedinka s kostolíkom a cintorínom s hrobmi z roku 1700 s výhľadom na more a hory. Nádherné.
Na Ferských ostrovoch je počasie rozhodujúce. Prší tu skoro stále, ale keď sa objaví okno, kedy neprší, nefúka a dokonca svieti slnko, treba to využiť. Preto sme sa rozhodli urobiť na západ slnka vyhliadku na jazero nad oceánom – Trælanípa. Z určitého bodu vidíte to jazero levitovať nad oceánom. Trafili sme zlatú hodinku. Fotky hovoria za seba. Tá túra sa platí (26 €) a je dosť dlhá, 1 hodinu tam a hodinu späť. Stojí to za to!
Mala som v pláne pozrieť aj ikonický Drangarnir. Ale keďže ide o súkromný pozemok, rovnako ako pri majáku Kallur, platí sa tu. Je to však túra so sprievodcom a stojí 109 €. Domáci nám hovoril, že preto je tá suma taká astronomická, lebo tam býva dedo, ktorý nemá rád ľudí a nepraje si, aby cez jeho pozemok chodili. Tak dal na radu svojho vnuka a stanovil takú vysokú sumu za vstup, lebo si myslel, že to ľudí odradí. A ľudia to platia:). A teraz zarába veľké peniaze. Pýtali sme sa, či by sme sa sem dostali aj bez toho vstupu, pretože na ten chodník sa dá dostať, ale domáci povedal, že dedo sedí v okne každý deň s ďalekohľadom a číha, či cez jeho pozemnok nejde niekto bez povolenia, Ak áno, môže zavolať políáciu a môžete dostať pokutu. Zvlvášte, však?
Vzhľadom na to a na upršané počasie – silno lialo celý deň – som sa rozhodla na túru neísť. Tak dedo moju stofku nedostane:). Škoda. Posledný deň sme mali teda oddychový. Pozreli sme trčiacu skalu Trøllkonufingur, čo bola asi 20-minútová prechádzka, a keďže pršalo, tak sme si pozreli Bonda – No Time to Die :-).
Moje postrehy: Je tu niekoľko platených tunelov, prikladám obrázok, kde som ich zakrúžkovala. Ceny sú za obojsmerný prejazd. Plánujte podľa toho ubytko. Krajina žije primárne z rybolovu a chovu rýb, chovajú tu primárne lososy, ale čo je zaujímavé, v obchode sú mega drahé. Treska a iné sú ok. Je tu vysoká životná úroveň a draho. Alkohol vrátane piva kúpite len v špecializovaných obchodoch, ktoré sú otvorené od 14.00 do 17.30. Vedľajšie cesty sú tu len pre jedno auto s vyhýbacími ostrovčekmi, praktické! Nie sú tu takmer žiadne mosty, iba tunely. Žiadne stromy, iba tráva a ovce. Domy majú aj trávové strechy. Je to úplne iný svet, pustý a krásny. Tie výhľady a útesy sú mega, nikde som zatiaľ také nevidela. Ľudia tu nezamykajú domy. Aj naše ubytko sme mali celý čas odomknuté a kľúč sme mali len od našej izby. Bývali sme v Gylja home, bol to hostel, ale mali sme celé poschodie s kuchyňou a kúpeľňou len pre seba – jedna dvojka a dve jednotky. Odporúčam, suprové. Niekde chcú od vás zaplatiť vstup formou QR kódu (vstup na kopec, na vyhliadku…), ale ak to nezaplatíte, nič sa nestane. Reštiky sme videli len v hlavnom meste, to má pekný prístav s veľmi starými drevenými domčekmi. Je tu veľa oviec, ale bryndzu ani iné ovčie výrobky som tu nevidela :-). Sem-tam vidíte rybára v gumákoch po prsia, ako sám stojí na kraji obrovského jazera uprostred ničoty a chytá ryby. Pôda je tu od dažďa permanentne premočená a vodopády sú na každom kroku. Behom pár minút sa vystrieda slnko a dážď a dážď a slnko. Dokonca som sa tu aj opálila. Vezmite si aj slnečné okuliare. Je tu málo turistov, s tými výhľadmi a túrami si fajn vyčistíte hlavu, až vám napadne, že oni musia mať úplne iný mindset ako zvyšok sveta, ak žijú v takejto krajine.
Itinerár: 2.9. - 7.9.2026 - 6 dní
Letenka Viedeň - Paríž - Vágar (FAE) 230 €
Ubytko 468 € 5 nocí / pre 2. Bol to hostel, ale takmer celý čas sme mali celé ubytko s kuchyňou len pre seba.
Vstup maják Kallur 26 €
Vstup jazero nad oceánom 26 €
Trajekt k majáku 14 € obojsmerne
Autobus k majáku 7 € obojsmerne
Auto: 400 € aj s poistením / 6 dní
Benzín: ako u nás
Potraviny: raz tak drahé ako u nás. Zobrali sme si nejaké trvácne potraviny z domu. Ryby sa tu oplatia kúpiť, sú čerstvé a cena ok, ale ideálne musíte ísť do veľkého obchodu napríklad v hlavnom meste.
Jedlo v reštike: 12 – 30 € / os. Boli sme raz, inak sme si varili.
Pivo/ alko: nemali sme. Majú tu špeciálne liquer story, ktoré majú ale čudné otváracie hodiny a bolo ťažké sa do nich trafiť:) (že 14 - 17:30)
Dokopy: 840 € letenka + ubytko + vreckové + jedlo + vstupy
Googlemapa tu, Pozrite si aj môj výber na istáči.
Tunely:
83