Kanada

Cestovateľký fotoblog

Vancouver som mala na svojom zozname už dlho. Chcela som sem ísť pozorovať kosatky vo voľnej prírode a okrem toho ma tu lákala krásna divoká príroda. Ideálny čas na ich pozorovanie je v lete. A tak sme šli. Ja brat a segra. 

Po 10,5 hodinovom lete sme strávili vo Vancouveri len jedno poobedie a pozreli sme centrum a Stanley park. Na prvý pohľad sa mi mesto páčilo. Moderné mrakodrapy v pozadí s prístavom s plachetnicami a vysokánskymi kopcami. Na pobreží ihličnaté stromy, presne tak som si Kanadu predstavovala. Stanley park bol super, krásne výhľady na moderné mesto z lavičky v zalesnenom parku. Potom sa ukázala temná stránka tohto mesta a tou bolo veľký počet ľudí silno závislých na drogách, očividne bez domova. Ak vás to zaujíma, detailnejšie to popíšem na konci blogu.

Stanley park

Na druhý deň brat zostal vo Vancouveri, mal tam konferenciu a my so segrou sme sa odpojili a išli busom 257 Horseshoe expres do prístavu na trajekt do Nanaima na Vancouver Island. Cesta trvala 2 hodiny a počko sme mali výborné. V Nanaime sme požičali auto a tradáááá 3,5 hodiny sa trepali do Telegraph Cove, mesto, ktoré je asi najlepšie na pozorovanie kosatiek v Kanade.

Na tomto tripe po Kanade a extra na Vancouver Islande sa mi páčili okrem nádhernej prírody aj drobnosti, ktoré veľa nestoja, ale v mnohých krajinách vrátane našej, chýbajú. Bol to prístup ľudí. Boli milí, usmiati a nápomocní a nič nebol problém. Neviem, je to tým, že tu majú taký pekný život?:) Všetko tu fungovalo. Verejné záchody neboli pokazené, ani špinavé, bol tam aj toaleťák a mydlo na ruky. Cesty boli super značené, v dobrom stave a vodiči ohľaduplní. Mali bočné odstavné pruhy, aby tam mohli pomalšie vozidlá pustiť tie rýchlejšie. Všade sa dalo platiť kartou. Vedeli ste si všetko prebookovať cez funkčné rezervačné systémy alebo telefonicky. No a mnoho ďalšieho. 

Takže Telegraph Cove bola malá rybárska dedinka, odkiaľ sa robia jedny z top Whale watching tours. Prvý deň nám túra nevyšla, lebo fúkalo, tak nám ju preložili na druhý deň, ale keďže sme mali presný itinerár výletu, museli sme si všetko poposúvať o jeden deň, ale ako som už písala vyššie, nebol to žiaden problém. Bývali sme v peknom kempe v lese, vlastnili ho dvaja dôchodci a o všetko sa starali sami. Kúpelky teda nevyzerali ako s katalógu, ale bolo to tam aj tak veľmi fajn. Napríklad každé kempové miesto malo svoju vodu a ohnisko. Kúsok cez les bola malá miestna pláž, kam podľa info od domácich chodieva medvedica medveďa čierneho. Videli sme ju, perfektný zážitok.

Na kosatky tour sme vyrazili teda na ďalší deň o 10:00 a celý výlet trval asi tri hodiny. Videli sme sviňuchy a 2 vráskavce. Už som ani nedúfala, že uvidíme vôbec nejakú kosatku, pretože síce sú tu bežné, ale hlavná sezóna ich príchodu je júl a august. Potom segra spozorovala v diaľke obrovskú čiernu plutvu a čln rýchlo zamieril tam. Bol to nádherný veľký samec kosatky s vysokánskou chrbtovou plutvou. Vidieť kosatku vo voľnej prírode, po tom som túžila už veľmi dlho. Bol to môj splnený sen. Fotky hovoria asi za seba. Nádherná kanadská príroda a v popredí kosatka. Keď si ten pocit, aký som mala predstavím, zaplaví ma radosť.

Plní energie sme odtiaľto v rámci šetrenia času vyrazili do Tofina. Bolo to 5 hodín cesty autom, ale dali sme to, ako sa patrí. Tofino je známe svojimi surferskými plážami a  prekrásnym národným parkom Pacific Rim National Park Reserve. Bývali sme v parádnom kempe Green point Campground, ktorý segra rezervovala pred pár mesiacmi. Tento kemp vlastní aj spravuje kanadská vládna organizácia. Ceny sú tu regulované a noc tu stojí 13 eur na osobu. Aj preto býva kemp vybookovaný na leto už v januári. Jeho najväčší benefit okrem ceny je, že je v prekrásnom prostredí národného parku - v dažďovom lese. Každé kempové miesto je unikátne zasadené do lesa, niektoré sú ako  walk-in sites – že máte sprchy a wc na skok peši, pri iných môžete mať aj zaparkované auto alebo karavan a majú vlastnú prípojku na elektrinu. Dole pod kempom je obrovská pláž – Long Beach, kde sa môžu decká hrať a je tu nádherný západ slnka.

 V Tofine sme za jeden celý deň robili toto: Túru wild forest trail, konkrétne je rozdelená na viacero úsekov a my sme dali Rainforest trail – oba okruhy A aj B. Boli sme na Wickaninnish beach, následne sme boli na Lighthouse loop Ucluelet, Browns beach a Big beach a najedli sme sa v Ucluelete. Parkovné tu bolo zdarma, platil sa len vstup do národného parku. Všade bol chodník a nádherné výhľady na útesy s ihličnanmi a vlnami. Krásne. Potom sme dali krátky oddych na našej pláži pod kempom a podvečer išli do mesta Tofino. Malé surferské mestečko s peknými obchodíkmi, dýchajúce pohodou. Veľmi pekné. Cestou odtiaľ sme sa zastavili na Chesterman beach a kukli ako sa tu surfuje. Parádne!

Rainforest trail

Wickaninnish beach 

 Lighthouse loop Ucluelet

 Mesto Tofino

Chesterman beach

Nasledujúci deň sme skoro ráno vstali a 2,5 hod. sme sa autom presunuli do Nanaima, kde sme vrátili auto a trajektom sa vrátili späť do Vancouveru, kde nás brat vyzdvihol jeho autom a išli sme do bajkového mestečka Squamish. Tu sme mali hostel. Pekný, plný mladých ľudí - bajkerov, alebo horolezcov, teda všetci tak vyzerali:). Zabookovali sme si bajky na sobotu a urobili si krátku a veľmi strmú túru na Stawamus Chief (702 m.n.m) s krásnym výhľadom na more a Squamish. 

Hostel bol veľmi dobre vybavený a zorganizovaný (noc tu stála cca 40 eur na osobu). Kuchyňa bola vlastne dvojkuchyňa, akoby zrkadlovo urobená a dvoma sporákmi, chladničkami a skrinkami. Mala policu s plastovými nádobami označenými číslami izieb – čo bola vlastne špajza na jedlo ubytovaných a to isté bolo v chladničke. Teda každý mal svoje jedlo oddelené a označené v nádobe. Jednoduchý a perfektný systém. Hostel mal tiež práčovňu a vonku úschovňu na bajky a lyže, to bolo urobené formou drevebných boxov s dvierkami na zámok. Pre hostí tiež zdarma ponúka požičanie mestských bajkov. Super!

Siedmy deň nášho výletu sme si náplanovali výlet na Joffre lakes, bola tu potrebná rezervácia cez web. Tá bola zdarma, asi kvôli regulovaniu počtu turistov. Trvdili sme, že to bola taká túra pre kanadské babky. Trojhodinová, nie veľmi náročná a príjemná. Boli tu 3 krásne jazerá s pohľadnicovými výhľadmi na tyrkysovú vodu so zasneženou horou v pozadí. 1600 m.n.m. a prevýšenie cca 400. 

O druhej sme boli už dole a cestou späť sme sa ešte zastavili v mekke downhill bajkovania – Whistler. Bohaté mestečko plné značkových obchodov bajkových a turistických značiek, plné ľudí sediacich v kaviarňach a bajkerov všetkých vekových katégórií od detí po dôchodcov na zjazdových bicykloch, ktorí sa vyvážali na lyžiarskej lanovke a dole sa púšťali po strmých zjazdovkách pre bicykle. 

Paráda, mala som pocit, že to čo funguje u nás pár rokov, tak tu je úplne bežné niekoľko desaťročí. Páčil sa mi ten bzukot kolo toho vleku, to ako sa tu stretli všetci s rovnakým záujmov a vášňou pre zjazd na bajku.

 

Na sobotu sme mali v Squamisi zajednané požičanie bajkov. My dvaja elektro a segra klasik. Segra mala appku na traily – Trailforks - odporúčam a teda trailov tu bolo neuveriteľne veľa. Trasy sme jazdili tie najľahšie - zelené a modré, ale okrem nich tu boli ešte červené a čierne. Segra dala aj jednu čierku – Ruppert.  Niektoré boli príjemné, také tie s veľkými kopcami, kde ste mohli ísť rýchlo a mali fajn flow, iné boli hnusné, plné kameňov a koreňov, kde som z bajku radšej zosadla. Prešli sme len kúsok zo všetkých tých trailov, ale bola to makačka aj na elektrickom bajku. Všetky trasy mali super upravené, pomenované a označené náročnosťou a všetky išli cez krásne lesy, okolo jazera a kde tu bol aj drevené mostíky. Paráda! Na celoodpružených bicykloch tu jazdili všeci. Od bábätka vo vozíku zapojenom za bajkom až po dôchodcov. Videla som tu dokonca 3,5 ročného chlapca, ktorý išiel s tatom na odrážadle po modrom traily:). Pritom modré boli niekedy hard aj na nás! Sranda.

Posledný deň v Squamishi sme robili túru na Garibaldi lake. Celkom ťažká, 8 hodín plus prestávka, celkovo 26 km, prevýšenie 900 m.n.m. Stálo to za to. Na začiatku ako sme vchádzali do lesa nás hneď upozornili turisti, že sa v lese kúsok za parkoviskom nachádzajú dve pumy, priamo na turistickom chodníku. Váhali sme niekoľko minút a potom sme sa spolu s pár ďalšími pustili ďalej. Cca za 1 km sme stretli rangerov s puškami a prehodnotili s nimi situáciu. Nepovedali nám ani tak ani tak a sami sme sa rozhodli ísť ďalej rovnako ako kopec ďalších turistov. Nakoniec sme pumy nestretli a neskôr sme sa dozvedeli, že stretnúť ich je veľmi výnimočné a bývajú celkom plaché, aj keď samozrejme nebezpečné sú.

Hore bolo kopec snehu. Okolo jazera tak pol metra a potom vyššie cca hodinu nad ním tak meter. Dokonca išli hore aj nejakí turisti s lyžami na chrbte. V júni! Haha, pecka. Garibaldi lake bolo nádherné jazero s takými tými scenériami ako poznáte z fotiek z internetu.

Inak kopec ľudí tu aj kempovalo, bolo to tu povolené, len ste si to museli rezervovať. Zobudiť sa s takým to výhľadom, móže byť, nie? Po fajnovom obede (obložený bagel s vajcom na tvrdo a napolitánka zo Slovenska) sme s bráchom išli ešte smerom na Panorama Ringe cca hodinu po značku Lúky a segra sa vrátila dole s jednou babou, s ktorou sme sa zoznámili po ceste lebo mala bear spray kvoli tým pumám:)

Veľmi sme chceli ísť až na vrchol Panorama Ridge kde mal byť výhľad z výšky na tyrkysové jazero a aj by sme sa tam dostali, ale bolo to dosť ďaleko a nemali sme žiadne jedlo a boli sme dosť unavení, tak sme sa na Lúkach otočili. Aj tam to bolo dosť krásne a stačilo.

tam v pozadí je brat 

 

Posledný deň sme strávili vo Vancouveri, urobili sme si túru na Quarry rock, čo je pekná vyhliadka na Vancouver na takej skale. Bolo to asi hodinu jazdy MHD od centra a celá túra išla cez krásny les. Poobede sme si zas požičali bajky a urobili si okružnú jazdu cez centrum a hlavne cez Stanley park a potom popri pobreží. Akurát nám to vyšlo na západ slnka, bolo to super!

Kanada je nádherná, teda za tých 11 dní sme videli len okolie Vancouveru, ale bolo to prekrásne. Vystriedali sme rybársku dedinu, kde sme pozorovali kosatku a veľryby vo voľnej prírode, dažďový les, pláž kde sa surfovalo, prešli sme sa chodníkom popri skalnatých divokých útesoch, potom sme sa presunuli do hôr len 40 minút od Vancouveru, kde sa les striedal s tyrkysovými jazerami a so zasneženými horami v pozadí. Boli sme tu na túre a na bajkoch.

Mali tu všade čisto, nenájdete tu smietku na zemi a ani vizuálny smog ako sú billboardy. Všade sme si všimli tabule, ktoré vysvetľujú aké je dôležité nekŕmiť zvieratá v prírode a nenechávať po sebe žiadne zvyšky jedla, lebo ak sa napríklad medvede naučia niekam chodiť kvôli potrave, znamená to, že ich budú musieť zabiť.

Ľudia sú tu milí a nápomocní, ale tak prirodzene. Tak úprimne. Myslím tak, že keď ste v lese a pozeráte dlho do mapy, tak sa okoloidúci zastaví a opýta sa vás, či nepotrebujete pomôcť. Asi by sme sa to mohli naučiť aj my doma, žilo by sa nám lepšie.

Myslím, že ľudia tu, sú šťastní a sú vedení k takémuto správaniu od malička. Ako žiť s prírodou, ako mať okolo seba čisto a prírodu takú aká je a chrániť zvieratá. 

Foto: ja, Johny a Petra

 

‹ Sicília