Lofoty
Cestovateľký fotoblog
Na Lofoty som už dlho pokukovala a zimné obdobie som si vybrala hlavne kvôli prekrásnym zimným scenériám, ktoré som si chcela jednoznačne nafotiť. Išli sme celá família, ocino, mami, segra, bro a ja. Počasie bolo všelijaké, ale zistili sme, že tu na Lofotoch to tak jednoducho je a treba sa prispôsobiť.
Let sme mali cez Londýn a keďže tam segra žije a letenka odtiaľ bola za dobrú cenu, rozhodli sme sa ísť takto. Zároveň sme mali výlet na jeden celý deň v Londýne.
Do Narviku sme prileteli poobede, požičali auto (suv a hrotmi na gumách, ale tie tu majú myslím všetky autá v zime) a cca 2 hodiny išli na prvé ubytko Kongsmark Hytteferie, ktoré vlastne ani nie je v dedine, ale je to len kemp na samote. Bývali sme v krásnej starej drevenej chatke s pieckou na drevo a skromným a pekným zariadením - kuchynkou, obývačkou, dvoma spálňami a jednou podkrovnou cimrou len s 2 matracmi, ktorá ani nebola pochôdzna. Vonku naválalo 30 centi snehu a atmoška bola čarovná.
Zaujímavosť:
Prvý nákup sme si urobili v maličkých potravinách po ceste a keďže bola nedeľa, boli otvorené len také, kde nie je predavač/ka. Všetko sme si sami nablokovali a zaplatili a sledovala nás pri tom teta na kamere. Keď sme sa napríklad pri blokovaní pomýlili, tak to ona cez kameru videla a cez mikrofón sa s nami dohovorila a opravila, čo treba. Pri odchode sa dvere otvorili na základe naskenovaného bloku z pokladne. Smiali sme sa, že teta predavačka mala home office. Navyše sa tu dala dať káva z automatu a zohriať si niečo v mikrovlnke. Praktické! Šak Nórsko.
Druhý deň ráno sme vyrazili na ďalšie ubytko v Leknes a po ceste sme sa zastavili v meste Svolvaer. Urobili sme si výlet do prístavu, dali kafe a spravili veľký nákup v potravinách, aby sme mali z čoho variť.
Zaujímavosť:
Mimo veľkých miest nenájdete po ceste žiadne reštaurácie a ani kaviarne. Navyše sú tu ceny veľmi vysoké a tak sa oplatí skôr variť. Štandardné ubytká pritom bývajú super zariadené. Štandardom tu býva umývačka, hriankovač, kávovar aj s napeňovačom mlieka, práčka a sušička. Na jednom ubytku sme mali dokonca aj robotický vysávač a americkú chladničku s mrazničkou. Šak Nórsko.
Tretí deň bolo počasie hrozné, fúkal silný vietor, snežilo, pršalo a dokonca sa blýskalo a hrmelo. Skoro celý deň sme prečkali na ubytku. Na večer sme si urobili mini výlet do malej rybárskej dedinky Nusfjord, ktorá momentálne funguje viac ako skanzen a múzeum než ako rybárska dedinka. Po ceste sem sme mali mega výhľady a tým, že bolo počasie všelijaké, naskytol sa nám nádherný pohľad na farebný gradient priamo pred nami na jednej z pláží. Oblaky, slnko, sneh, dážď, hmla, všetko dokopy vytvorilo takýto obraz. Nádherné.
Štvrtý deň sa vyčasilo, čomu sme sa mega tešili. Urobili sme si výlet na do dediny Henningsvær. Je známa malým ihriskom postaveným na skalnatom ostrovčeku obklopenom morom a horami. Je to jedno z najfotografovanejších futbalových ihrísk na svete, najmä z dronu. Mali sme tu v pláne robiť túru na vyhliadku nad touto dedinkou s veľkolepým výhľadom na kopu malých ostrovčekov, ale trasa bola zapadnutá snehom. Čo sa mi nepáči je, že tu nemajú dobré značenie na turistických trasách, vždy len značka na začiatku a po ceste už žiadne značenie. Tým pádom keď je nasnežené, nemáte šancu sa zorientovať, lebo vyšliapaný chodník nie je vidno.
V tento deň sme šli aj na Kvalvika beach. Bol to pekný stupák. Išli sme z parkoviska v Torsfjorde. Táto trasa mala prevýšenie približne 200 metrov a dĺžku 2 km, ale až dole k pláži sme nešli, pretože veľmi fúkalo a terén bol naozaj dosť skalnatý a ľadový. Naši sa otočili v sedle, kde sa začalo schádzať k pláži, ale aj potiaľto to bola pekná prechádzka s krásnymi výhľadmi. My sme šli tak do dvoch tretín dole, výhľad bol parádny.
Cestou späť sme sa zastavili v malej rybárskej dedinke Sund. Bola čarovná.
V tento deň sme poobede dali ešte výlet na vrch Mannen s prekásnym výhľadom na tyrkysovú pláž Haukland. Túra bola vzhľadom na zimné podmienky (šmykľavý terén- odporúčam poriadne turistické boty alebo také tie malé mačky na gumu) trochu náročná, ale inak v pohode zvládnuteľná. Trvalo to hodinu hore a cca 40 minút dole. Prevýšenie 400 m.n.m. Odporúčam! Nádhera.
Piaty deň sme mali dobrú predpoveď počasia a tak sme si naplánovali celodenný výlet do mestečka Reine, Hamnøy a do najjužnejšieho mestečka celých Lofot s parádnym názvom Å. Na toto som sa tešila najviac.
Reine a Hamnøy boli asi najkrajšie prímorské dedinky aké som kedy videla. Tá zimná scenéria, kvôli ktorej som sem vlastne aj išla, lebo je parádna na fotenie, bola prenádherná. Neviem, potrebuje toto komentár?
Keď si vygooglite Lofoty, nájdete túto fotku, ideálne ešte aj s polárnou žiarou. Je to dedinka Hamnøy fotená z mosta pred ňou. Nádhera.
Plánovali sme ísť aj na vyhliadku Reinerbringen, kde by sme mali výhľad z kopca na celú dedinku Reine, ale v zimnej sezóne bol chodník kvôli nebezpečenstvu uzatvorený. Nevadí, pôjdem sem ešte v lete niekedy.
Na Lofotoch sa v každej dedine na veľkých drevených konštrukciách sušili ryby.
Zaujímavosť:
V Nórsku sa treska tradične suší na drevených stojanoch pod holým nebom počas zimných mesiacov. Chladné, slané a veterné pobrežné podnebie je ideálne – ryba pomaly fermentuje a suší sa prirodzene bez použitia konzervantov. Tento proces trvá niekoľko mesiacov a výsledkom je známa nórska sušená treska – stockfish, ktorá sa vyváža do celého sveta. Tradícia sušenia tresky v Nórsku siaha viac než 1000 rokov do minulosti – pochádza ešte z čias vikingského obdobia. „Lofotská sušená ryba“ je v Európe chránené zemepisné označenie (CHZO), podobne ako šampanské.
Jedna z mnohých nádherných pláží, ktoré sme cestou videli.
Šiesty deň sme sa postupne presunuli späť do Narviku, kde sme mali 2 posledné noci. Jednak sme mali posledný deň odlet odtiaľ do Londýna a jednak sme chceli byť blízko aj národnému parku Abisko, kam sme mali v pláne urobiť si celodenný výlet. Na ceste tam bola ale zimná uzávera, tak sme namiesto toho urobili výlet k Stetindu – národnému parku Nórska a k lyžiarskemu stredisku vo Švédsku Riksgänsen. Chodí sem vlak z Narviku a vyhodí vás rovno pred lanovkou. Praktické! Šak Nórsko.
Nelyžovali sme, ale skipass stál 45€, čo je lacnejšie ako Tatry. Druhé lyžiarske stredisko je priamo v Narviku v centre mesta. Z kopca sa pozeráte na more a hory, nádhera. V roku 2029 tu majú byť majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní.
Okolie Narviku
V poslednom rade je oblasť Narviku známa tým, že sa tam v zime dá dobre pozorovať polárna žiara, ak je čisté nebo. No a mali sme šťastie. Bolo.
Tipy Lofoty v zime:
Počasie v zime: Pripravte sa na zimu cca -2 až +5 stupňov. Nie je tu veľmi zima a je to kvôli Golfskému prúdu. S tým počasím je to tu v zime všelijaké a tým všelijaké myslím, že behom hodiny sa vám vystrieda sneženie, dážď, slnko, silný a mrazivý vietor a dokonca sme mali aj blesk a hrom. Preto, ak sa sem rozhodnete ísť v zimných mesiacoch, pripravte sa na to a nebuďte z toho sklamaní, ako som bola najprv ja. Práve týmto zaujímavým premenlivým počasím vznikli také krásne scenérie, aké by som si vôbec nevedela predstaviť.
Čím sú Lofoty také unikátne? Je to práve strmými vysokými vrchmi, ktoré vyrastajú priamo z oceánu a práve tými rapídnymi zmenami v počasí, ktoré vás udržujú stále v takom stave, že sa sústredíte na TU a TERAZ.
Každá jedna cesta, zákruta a pláž ponúkala iný výhľad na inú prekrásne scenériu. Už len cesta autom tadeto je jedným veľkým zážitkom.
Tu je môj tradičný ititerár:
Termín: 15.3.– 24.3. 2025– 10 dní, z toho 2 dni Londýn
Letenka: London - Narvik 113€ / Viedeň - London - Bratislava 50€
Ubytovanie: 33€/noc/1 os.
Požičanie auta: 160€ osoba auto na 8 dní
Jedlo v reštike: nemali sme
Jedlo v potravinách o trochu viac ako u nás
Dokopy: cesta + ubytko + jedlo + vreckové 820€ /osoba
Ešte jeden fajn tip na London, keby ste šli: V Londýne sme navštívili mrakodrap s botanickou záhradou Sky Garden, ktorá je zdarma, len si ju musíte včas rezervovať. Odporúčam cca 3 týždne vopred, o moc skôr rezervácia tiež nie je možná. Parádny výhľad!
Foto ja, mami, oci, Petra a Jano
Pozrite si môj výber na instáči.
166